Farnosť Kremnica

Bolestivo túžime po zmysle vecí

Psychológovia nám sprístupňujú čoraz viac dát o tom, ako v dôsledku covidovej pandémie stúpajú počty závažných duševných ochorení na Slovensku aj vo svete. Všeobecná zdravotná poisťovňa zverejnila správu, podľa ktorej sa v minulom roku (rok 2020) na Slovensku predpísalo o 31 500 psychiatrických liečiv viac ako v roku 2019.

Covid-19 nám na duševnom zdraví rozhodne nepridal, ale stúpajúci trend psychických chorôb sa začal dávno pred nástupom pandémie (a vojny na Ukrajine).

Nemožno si nevšimnúť zaujímavý sociologický paradox. Na jednej strane žijeme v lepších časoch, než boli tie pred nami. V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami máme väčšiu osobnú slobodu, väčší materiálny komfort, takmer neobmedzený prístup k informáciám, širšiu variabilnosť trávenia voľného času. Na druhej strane všetky relevantné štatistiky duševného zdravia potvrdzujú priamu úmeru medzi nárastom blahobytu a nárastom psychických ochorení. Tak, ako sa podmienky na život zlepšujú, sme čoraz izolovanejší, ustarostenejší, smutnejší, osamelejší… Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie si každý rok siahne na život viac ľudí, než ich zahynie vo vojnách, v dôsledku vrážd či pri teroristických útokoch dohromady. Ide o alarmujúce číslo takmer milión samovrážd ročne. Každých 40 sekúnd je pre nejakého človeka, v nejakom kúte sveta, bolesť z existencie natoľko neznesiteľná, že sa rozhodne ukončiť ju.

Mnohí sociológovia, psychológovia či teológovia sa zhodujú v tom, že tento paradox nejako súvisí s úbytkom hodnôt. S úbytkom čohosi, k čomu by sa človek prirodzene vzťahoval ako k niečomu presahujúcemu a univerzálnemu. Niečomu, čo tu bolo pred ním a bude tu aj po ňom. Táto transcendencia nie je vlastná iba náboženským systémom. Hodnotový svet je univerzálny. Vnútorná potreba pravdy, slobody, spravodlivosti či lásky (ako starostlivosti o druhého) – je rovnako vlastná kresťanovi, budhistovi, agnostikovi či ateistovi.

Zdá sa, že zámerom nášho evolučného naprogramovania nie je iba biologicky účelové správanie – archetypálny lov a párenie – zaručujúce prežitie jednotlivca a prenos génov. Je ním zrejme aj potreba zmyslu, potreba hľadania a realizovania čoraz vyššej osobnej aj spoločenskej komplexnosti. Potreba vytvárať taký vnútorný aj okolitý svet, ktorý bude vľúdnejší rovnako ku mne ako k ostaným.

Autor: Robert Bielik, maliar a básnik

Zverejnenie: TK KBS, 27.11.2021

Redakčná úprava: BÚ BB