Farnosť Kremnica

Svätý ruženec – úvaha

Svätý Bernard z Clairvaux (+1153) povedal: „Ak hľadáme to, čo je hore, musíme sa usilovať skúsiť to a mať v tom záľubu. Teda nábožným úsilím a duchovným cvičením musíme neustále dvíhať srdce k Bohu.“

Neustále. Tak nám prikazuje žiť inšpirované Písmo, tak učia svätí mnísi a veľkí otcovia púšte. Odporúčajú stále prebývať v Božom kráľovstve – teraz srdcom, potom dušou, telom, všetkým, čo tvorilo náš svet. Dnes teda srdce hľadá to, čo je hore, a učí sa mať záľubu v tom, „čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca nevstúpilo“ (por. 1 Kor 2, 9) – v kontemplácii i zakusovaní „moci zhora“. Také veci pripravil pre nás Boh, ktorý sa znižuje k nám, aby sme sa tam dostali nielen svojimi silami a zásluhami, ale skrze moc, ktorá je v Ježišovi.

„Aj dnes mnoho kresťanov čerpá z modlitby ruženca silu, potechu i dôveru. Zvlášť v ťažkých časoch vnútorného a vonkajšieho útlaku je ona «útočnou modlitbou» kresťanstva“ – učil kard. Walter Kasper. „Ale z druhej strany – dodával – nemožno utíšiť kritiku útočiacu na ruženec. Je kritizovaný za to, že sa ho modlíme mechanicky a považujeme ho za prejav magického myslenia. V najnovších časoch – čítame ešte – liturgická reforma a ekumenické hnutie spôsobili, že prax modlitby ruženca sa ocitla na ústupe.“

V knihe napísanej okolo roku 1340 sa nachádza udalosť zo života rehoľnej sestry Itty von Wezzikon (+ po 1035), ktorá mala vo zvyku denne sa modliť na ruženci 1000 Ave Maria. Jedného dňa diabol roztrhal jej pátričky (čiže ruženec, už mariánsky, hoci názov bol z predchádzajúcej doby) a so zúrivosťou rozsypal jeho zrnká pod lôžkom rehoľnej sestry tak, že žiadne nebolo jedno pri druhom.

Čosi podobné sa deje vo svete aj dnes. Ruženec bol zničený, málokto ho dnes pozná a modlí sa ho. Prax modlitby svätého ruženca – ako hovoril kard. Kasper – sa ocitla na ústupe.

Bohužiaľ, je to pravda. Na ruženec zaútočili z dvoch strán. Zaútočil naň tento svet – čo neudivuje, ak vieme, kto je jeho kniežaťom. Ale útok prišiel aj zvnútra. Vo vnútri tela Cirkvi vznikla aj protiružencová strana.

Predpoveď Ježiša, že pekelné sily Cirkev nepremôžu (Mt 16, 19) sa vzťahuje na víťazstvo nad protivníkom útočiacim zvonku. A čo s útokom zvnútra? Či je Cirkev dnes bezpečná? Či zanikanie ruženca je ako lakmusový papierik označujúci stav Cirkvi? Je Cirkev zdravá? Alebo je chorá? Alebo dokonca zomiera? Nie bez dôvodu sa Ježiš pýtal: „Či nájde Syn Človeka vieru, keď príde?“ (Lk 18, 8).

Trvá útok zvnútra. K slovu sa dostáva strana, ktorá sa stavia proti Tradícii a spochybňuje okrem iného aj mariánsky ruženec. Pre satana je to najlepšia správa. Zanikne kult Ženy – Márie a začne jeho kult. Moc kniežaťa – kniežatská sa premení na moc kráľovskú.

Našťastie, nie je to pravda. Rastie nové pokolenie s ružencom v rukách. Jeho ružencová modlitba je „ruženec s mocou“, ktorý je schopný poraziť moc kniežaťa tohto sveta; on je schopný vykonať obrat k dobru – bez jediného výstrelu a jednej preliatej kvapky krvi. Je to modlitba umožňujúca realizovať slová samého Pána Boha, ktorý vyhlasuje: „Hľa, robím všetko nové“ (Zjv 21, 5).

Autor: WINCENTY ŁASZEWSKI

Kniha: VŠETKO O RUŽENCI, KTORÝ MÔŽE VŠETKO

Vydavateľ: FRONDA, VARŠAVA 2016