Filiálka Kopernica
Obec, ktorá taktiež patrí ku kremnickej farnosti sv. Františka z Assisi, založili nemeckí drevorubači a uhliari. Leží v úzkej doline potoka Kopernica, 8 kilometrov juhozápadne od nášho mesta. Táto pôvodne nemecká osada (Deutsche Litta) sa po prvý raz oficiálne spomína v r. 1349, keď ostrihomský arcibiskup ako ich zemepán povolil svojim poddaným vykúpiť sa z roboty a platiť len peňažný cenzus.
Názov obce sa menil. Písomne sú doložené tieto: Koproncza (r. 1444), Kopernicza (r. 1773) a Kopernica (r. 1808). Od 18. storočia sa Kopernica rozvíjala ako zemepanské mestečko. Obyvatelia sa živili najmä baníctvom, roľníctvom a lesnými prácami, ale okrem toho boli známi aj ako vychýrení murári a kamenári. Z kvalitného kremeňa, pochádzajúceho z blízkeho kameňolomu, sa v obci vyrábali mlynské kamene. Ešte počas 1. ČSR tu žila väčšina obyvateľov nemeckej národnosti, po oslobodení ich však vysídlili a noví obyvatelia sa sem prisťahovali predovšetkým z Horehronia.
Architektúra Kopernice je typická reťazovou kolonizačnou zástavbou. Nájdete tu zachované zrubové domy s pôvodnou slamenou strechou, i murované s prechodnou sieňou, odkiaľ sa vchádzalo do obytného traktu a do maštale. Vysoké podkrovie slúžilo ako skladovací priestor.
Rímskokatolícky, pôvodne gotický kostol sv. Martina z r. 1349, ktorý bol však v r. 1743 už v barokovom slohu, stojí v strede dediny. V blízkosti kostola stojí moderný komplex kláštora rádu klarisiek kapucínok (o nich viac v samostatnej kapitole). Významnou kultúrnou pamiatkou v obci je aj socha Madony v neskorogotickom slohu, pravdepodobne pochádzajúca z r. 1500.
