Pred necelými siedmimi rokmi sa začala stretávať skupinka ľudí a postupne všetci túžili po spoločenstve nielen v kostole na modlitbách príhovoru, ale hľadali aj iné formy modlitieb. Na podnet jedného z členov tejto malej skupinky sa začali modlievať ruženec pátra Pia. Táto forma modlitieb im bola blízka, ale ruženec trval dosť dlho. Pre nedostatok času sa nemohli zhovárať po modlitbách. Po púti do Medžugoria sa pokúsili modliť večeradlo na podnet o. Humberta Virdzeka a p. Uchalovej. Tieto modlitby pokračovali a večeradlo sa stalo realitou každú stredu po svätej omši, najprv v dome pri kostole, potom na fare v klubovni.